Diagnostika autizmu: prečo, kde, kedy, ako a kto

Záver - Diagnóza nie je nálepka - je to odpoveď

Diagnostika autizmu a potvrdenie diagnózy pedopsychiatrom (alebo psychiatrom) môže byť náročný a emocionálne vyčerpávajúci proces.
Je však kľúčovým krokom k pochopeniu potrieb dieťaťa aj celej rodiny.
Čím skôr sa s ňou začne, tým skôr možno získať jasnosť, pomoc a pokoj.

Ako sme písali aj v úvode – diagnóza nie je nálepka.
Je to odpoveď na otázky, ktoré si rodičia často kladú:

Prečo sa moje dieťa správa takto?
Prečo reaguje inak ako ostatné deti?
V čom spočíva tá odlišnosť?

Mnohí rodičia aj samotní ľudia na autistickom spektre opisujú po stanovení diagnózy pocit úľavy – preto, že pochopili súvislosti.

Pre niektorých rodičov prichádza úľava hneď – pretože majú odpoveď. Iní sa najskôr zľaknú, majú obavy, čo bude ďalej. Ale časom väčšina z nich povie:

„Som rád, že viem, čo sa deje. Teraz môžeme konať.“

A čo samotní ľudia na autistickom spektre?
Aj u nich neprichádza úľava vždy okamžite. Ale poznanie im často umožní rozvíjať väčšiu sebalásku a sebaprijatie.
Keď sa v ich prostredí – doma, v škole, v práci – zavedú opatrenia, ktoré im reálne pomáhajú, často si práve vtedy prvýkrát uvedomia:

„Môže mi byť dobre. Nepotrebujem sa meniť. Ak okolie chápe a zároveň rozumiem aj ja tomu, čo mi pomáha, cítim sa lepšie.“

Preto platí:
👉 Ak máte podozrenie na autizmus, nečakajte.
Aj preventívne vyšetrenie môže priniesť pokoj.
Diagnostika nie je koniec.
Je to začiatok cesty.